Vyšetrenie hrubého čreva- kolonoskopia

 


Je to vyšetrenie hrubého čreva ohybným prístrojom – kolonoskopom, ktorý sa zavádza cez konečník a cez hrubé črevo postupuje až do jeho začiatočnej časti – slepého čreva, alebo až do koncovej časti tenkého čreva. Vyšetrenie len spodnej, koncovej časti hrubého čreva (konečníka a esovitej časti hrubého čreva) sa nazýva rektosigmoideoskopia. Dôvodom na kolonoskopiu býva najčastejšie prítomnosť krvi v stolici, pozitivita stolice na skryté krvácanie, náhle zmeny charakteru stolice najmä u starších pacientov, hnačky, resp. striedanie zápchy a hnačky, chudokrvnosť s úbytkom na hmotnosti, bolesti brucha, alebo aj preventívne dôvody u vysokorizikových skupín. Pred kolonoskopiou je potrebná príprava, ktorá ma zabezpečiť vyčistenie čreva od stolice, aby bolo možné detailne prezrieť sliznicu v čo najväčšom rozsahu. (viď príprava na kolonoskopiu ). Vyžaduje sa písomný súhlas pacienta, ktorý má byť podrobne informovaný o nutnosti, priebehu vyšetrenia, či prípadných komplikáciách. Pred vyšetrením alebo počas neho je možné podať utlmujúcu injekciu, v malej časti prípadov zlej tolerancie vyšetrenia, alebo na žiadosť pacienta, je na určitých pracoviskách možnosť vykonať kolonoskopiu v celkovej anestéze.

 

Vyšetrenie sa vykonáva ležiac, väčšinou sa začína v polohe na ľavom boku. Po predchádzajúcom vyšetrení konečníka prstom sa kolonoskop zavádza do čreva. Počas vyšetrenia je nutné do čreva cez kolonoskop vháňať určité množstvo vzduchu, aby sa črevo rozvinulo a bol možný ďalší postup kolonoskopu. Pacient to môže vnímať ako nepríjemné alebo bolestivé nafukovanie. Vzduch je ale možné kolonoskopom odsať a pacientovi prinesie úľavu i spontánny odchod vetrov. Priebeh hrubého čreva je najmä v jeho dolnej časti kľukatý, čo často spôsobuje vytváranie kľučiek ohybného kolonoskopu, ktoré jednak zabraňujú ďalšiemu postup prístroja, jednak napínaním črevnej steny a závesu čreva vyvolávajú tlak a bolesti v brušnej dutine. Rôznymi manévrami, zmenou polohy pacienta na chrbát alebo aj na pravý bok, tlakom asistujúcej zdravotnej sestry na brušnú stenu v mieste vznikajúcej kľučky však možno vo väčšine prípadov zabrániť a zaviesť koniec kolonoskopu až do slepého čreva. Dôležitá je spolupráca pacienta a čo najväčšie uvoľnenie svalov brušnej steny. Pri zadržiavaní dychu a napínaní brušného svalstva (aj podvedomého) nie je možné dostatočne brániť vzniku nežiadúcich kľučiek kolonoskopu. Vyšetrenie trvá v priemere 20 – 30 minút, pri komplikovanejšom priebehu aj hodinu. Náhlenie a netrpezlivosť (aj zo strany pacienta) výkon v konečnom dôsledku skôr predĺži.

 

Život zachraňujúca diagnostika

I keď je kolonoskopia nepríjemná a niekedy bolestivá, je základným vyšetrením v diagnostike zápalov, polypov, nádorov hrubého čreva. Komplikácie výkonu sú zriedkavé, jedná sa hlavne o prederavenie steny hrubého čreva alebo menej závažné krvácanie. Komplikáciami sú viac zaťažené liečebné výkony vykonané v rámci kolonoskopie – odstránenie polypov hrubého čreva – polypektómia, ktorá však na druhej strane zbaví pacienta nutnosti podstúpiť chirurgický zákrok. Podobne ako pri gastroskopii, aj pri kolonoskopii sa môžu vyskytnúť komplikácie po podaní utlmujúcej injekcie.

Technický pokrok v budúcnosti určite prinesie nové metódy vyšetrenia tráviaceho traktu alebo ich modifikácie, ktoré budú pre pacienta komfortnejšie a menej zaťažujúce. Vyššiu úspešnosť a toleranciu týchto výkonov s cieľom zlepšiť zdravotný stav pacienta však umožní najmä dobrá informovanosť, pozitívny prístup a spolupráca tímu lekár – pacient